„Láskavé ruky kňazské !

Čo je kňaz, pochopí ten, kto otca potrebuje.

Kňaz svoj osud drží v rukách Krista Pána!

Pozdvihuje si Sudcu, Spasiteľa a Priateľa.

Sú ruky kňaza ako ruky naše,

veď - tak nás učí Pavol apoštol - kňaz má byť jeden z nás.

Také sú priam ako i tieto moje úbohé,

raz mocné a raz ako pribité.

A predsa nie sú také."

Prvá májová nedeľa v Rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša v Širokom privítala kňazov rodákov zo Širokého: vdp. Jozefa Straku, vdp. Milana Bednárika, vdp. Františka Mariňáka, vdp. Petra Gazdu, vdp. Františka Katriňáka, vdp. Augustína Vaščáka, vdp. Jozefa Vihonského, vdp. Petra Juhása a kňazov, ktorí v Širokom pôsobili: vdp. Mons. Jozefa Dugasa a vdp. Eugena Jurkoviča. Pri príležitosti roku kňazov sa stretli na pozvanie nášho súčasného duchovného otca vdp. Miroslava Kyšeľu a spolu odslúžili svätú omšu. Bolo to veľmi pekné a dojemné stretnutie na oslavu Pána Boha, na radosť všetkých príbuzných i priateľov, ktorí sa mohli s kňazmi stretnúť. Na sv. omši okrem pekného spevu zboru sv. Valentína v príhovoroch zazneli mnohé pozitívne slová, radostné slová vďaky a presvedčenie, že:  „Kňaz by mal byť pre človeka mostom k Pánu Bohu a nie prekážkou." Na záver  všetkých hostí potešili krásne kvety.