Osobnosti so širockými koreňmi

Andrej Zábredský - spisovateľ

Narodil sa 30.11.1906 v Širokom v roľníckej rodine a vyrastal ako sirota. Najprv sa vyučil za obuvníka a pracoval u rôznych majstrov v Spišskom Podhradí. Popri aj iných zamestnaniach vyštudoval vyššiu hospodársku školu v Košiciach a po nej pracoval na viacerých miestach ako notársky elév, neskôr vedúci notár. V rokoch 1946-1951 viedol Oblastnú úradovňu osídľovacieho úradu v Nových Zámkoch, r. 1952 – 1954 pracoval ako agronóm v n.p. Geoplán v Košiciach. V r. 1954 bol vymenovaný za riaditeľa Ekonomicko-rozvojového strediska Agroprojektu v Bratislave. V r. 1956 ochorel a bol preradený do invalidity. Žil v Nitre. O literárnu prácu sa začal zaujímať na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach pod vplyvom spolužiakov Františka Hečku a Alexandra Pockodyho. Prózy, črty a články publikoval od r. 1929, no najmä po oslobodení v rôznych časopisoch. V roku 1947 napísal román Víťazný návrat, v roku 1948 román Cesta domov. Úspešné boli aj jeho rozhlasové hry: Nevyvreté víno (1950), Haburská vzbura (1965). V nových Zámkoch a Nitre sa intenzívne venoval ochotníckemu divadlu. V roku 1995 tesne pred smrťou dostal ako prvý v histórii mesta najvyššie ocenenie - Cenu mesta Nitry. Zomrel 29.11.1995 v Nitre, kde je pochovaný.

Zapomnela si

Zapomnelas na mňa, rodná dedinôčko
a predsa v lone tvojom, mám isté miestečko.
V domci síce starom, červ času sa doň vryl,
kým ja za horami len o ňom snil.
V jeho teplom náručí, detstvo sa mi vráti
a v meste diaľnom iba život sa mi kráti!
Nepriazeň osudu do sveta ma vyhnala,
bo mamka drahá na večnosť sa pobrala.
Za dobu ver krátku, v života poludnie
i otec sa pobral za matkou na záhumnie.
Dnes, sťa pútnik ustatý, v dedinku keď vkročím
na prahu jej dva hroby slzami zmočím.
Nezapomeň na mňa, rodná dedinôčka,
Dožič pútnikovi teplého miestočka!

Košice, 1930 – zo zbierky Valal pod Braniskom

Ladislav Katriňák - motokrosový pretekár

Autor tohto článku si nerobí nárok na úplný a presný popis života a motokrosových úspechov tohto nášho rodáka.
Ladislav sa narodil 20. júna 1935 v Širokom. Ako trojročnému mu zomrel otec a následne o 2 roky matka. Spočiatku vyrastali spolu so sestrou u starých rodičov Janekovcov, po ich smrti sa ich ujal Štefan Dutko. Ešte ako školopovinný, svojou športovou výkonnosťou vynikal vo futbalovom mužstve NV Široké. Pamätníci hovoria, že to bol veľmi sympatický chlapec. Dôkaz je na zachovanej unikátnej fotografii, kde stojí tretí sprava.

Po základnej škole odišiel v rámci vtedajších náborov do Škody Plzeň sa vyučiť za nástrojára. Po absolvovaní školy dostal pracovné miesto vo vtedy začínajúcej fabrike v Turci, TEES Turčianske strojárne – neskoršie ZŤS Martin. Svoju manželku si našiel priamo vo fabrike, pracovala ako administratívna pracovníčka. Neskoršie si kúpili pozemok a postavili rodinný dom v Žabokrekoch, neďaleko Martina.
Druhá polovica 50-tých a 60-te roky sa vyznačovali rozmachom strojárskej výroby, a preto vznikali motokrosové kluby a v rámci zväzarmovských činnosti aj preteky. Jazdilo sa veľmi veľa oblastných, strediskových, národných a celonárodných pretekov. Motocykle boli pomerne ľahko dostupné a stavba trate finančne málo náročná.
Ladislavove prvé preteky boli v r. 1957 „Jazda zručnosti“ v Martine. Zachovala sa z nich jeho fotografia. V r. 1958 existuje fotografia z „propagačnej jazdy“, ktorá sa šla určite v nejakom chladnom mesiaci. Absolvoval ju na sériovej Jawe 250, tzv. „kývačke“. Ďalšie fotky sú z r. 1959, kedy sa Ladislav zúčastnil etapových pretekoch v Adamove. Snímka ho zachycuje na štarte IV. etapy.

Archív neprezradil a Laco už nie je medzi nami, aby nám prezradil, z ktorého preteku r.1959 je snímka s víťazným vencom okolo krku. Snímka z r. 1960 je z propagačnej jazdy v Nižnej na Orave. Náš rodák má č. 3, ale na motorke 44-rku. Ďalší súbor snímok je takisto z r. 1960, a to z Dubnice nad Váhom, stále s Jawou.

Od r. 1961 sa už pravidelne zúčastňoval majstrovstiev Slovenska a začal dosahovať čoraz lepšie výsledky. Žiaľ táto dekáda nepriala slovenským klubom. Absencia vlastnej výroby motocyklov, na rozdiel od Čechov a ich Jawy a ČZ-ty, nedostatok náhradných dielov ,a tak trochu vzdialenosť na účasť o boje v majstrovstvách Československa, odsúvala týchto pretekárov na vedľajšiu koľaj. R. 1961 a súbor snímok víťazných pretekov v kubatúre do 250 cm3 z Martina, kde s číslom146 je Jozef Brabec, 16-tku má Laco a 21-tku Nezník Milan. Z roku 1962 máme zmienku, ktorá vyšla v novinách Strojár, kde sa okrem popisu pretekov objavila unikátna snímka s malým synčekom Rastislavom, ktorého mu v cieli podala manželka (tiež na snímke). V týchto rokoch jazdil prevažne na motorkách do 175 cm3 a 250 cm3 .

Z roku 1964 máme dokonca z pretekov vo Vištuku článok a dve nezávislé tlačové fotografie.Od roku 1965 Ladislav prešiel na motocykel ESSO kubatúry 500 cm3. S číslom 25 ho fotograf zachytil v 65-tom na pretekoch v Dubnici nad Váhom. V sumáre roka zo Světa Motoru bol ako účastník Majstrovstiev Československa, a tak by sme ho mohli nájsť v každom ďalšom ročníku.Z r.1968 máme v archíve zmienku o druhom mieste v Rybníku pri Leviciach. V r.1969 s rozmachom televíznej techniky a prenosov nám archív vydal upútavku a následné zhodnotenie televízneho motokrosu z Priekopy pri Martine aj s hodnotením výsledkov Laca.

Víťazom bol aj v Cene Liptova v tom istom roku. Treba dôrazne poznamenať, že mediálna úroveň s dnešnými časmi sa nedá porovnať. Mnoho pretekov bolo úplne mimo akejkoľvek pozornosti. A priamy účastník nám už nemôže osvetliť rôzne udalosti tej doby.
Zmienka zo slovenského časopisu AUTO MOTO je z r. 1970 z Mníška nad Hnilcom a náš súbor fotografií je z motokrosových pretekov v Sliači. To ho máme možnosť vidieť na stroji ČZ 360 500 cm3. V tomto období mal Laco za sebou už slušné výsledky svojej práce pri výchove nasledovníkov, ktorým veľmi pomáhal na rôznych úrovniach. Veď pretekári, ako Jano Koniar a ďalší, by vedeli rozprávať.

Rokom 1971, napriek ešte ďalším dosiahnutým úspechom sa náš „mediálny“ prehľad končí. Povenujeme sa bližšie jednému z posledných víťazstiev Laca. Článok v Pravde hovorí o žilinských pretekoch Pod hradiskom a víťazovi kubatúry do 500 cm3 . Súbor veľmi kvalitných fotografií nám ukazuje Ladislava Katriňáka na štarte,(najviac predklonený), na trati, v súboji s Macekom, v cieli pri dekorovaní víťazov so synom Rastislavom a následný článok v motoristickom týždenníku ukončuje tento nádherný víkend. Pri hodnotení sezóny roka 1971 sa v motoristickom časopise ešte raz objavil na fotografii. A ešte posledný snímok spolu s oboma synmi. Starší je Rasťo, mladší, Jaro.

Ladislav vychoval dvoch skvelých synov. Obaja nasiakli atmosférou a tvrdou prácou okolo motoriek. Jaroslavovi sa podarilo zviditeľniť Slovensko na absolútnej špici v tomto motoristickom športe. Stal sa uznávanou autoritou, jeho úspechy, športové tragédie, víťazstvá, pády a vyhratý boj s chorobou mu robia v našich širockých srdciach tak, ako jeho otcovi, veľké miesto.

V článku boli z láskavým povolením použité fotografie z rodinného albumu, ktoré poskytla manželka pani Anna Katriňáková. Fotografií a tlačových správ je viac, bolo ťažké vybrať tých zopár. Veľkou mierou pri zostavovaní tohto článku pomohol Jaroslav Katriňák a Eduard Petrovský. Dobové články sú z archívu autora.

Autor: Ing. Miroslav Timko