Jaskyňa mŕtveho vojaka

Opis okolia jaskyne a prístupu
Jaskyňa mŕtveho vojaka sa nachádza v katastri obce Široké, severovýchodne od tejto obce, neďaleko od hraníc jej katastra s obcou Fričovce. Vstupný otvor leží v JZ zalesnenom svahu vrchu Sopková, asi 100 metrov od diaľnice a asi 50 metrov od hrany tohto svahu a náhornej plošiny, ktorá sa poľnohospodársky využíva. Prístup k nej nie je ťažký; odporúča sa prístup zo strany diaľnice, resp. diaľničného privádzača ( z obcí Široké, resp. Fričovce). Keďže je tam oplotenie, treba ísť k lúčke popri plote od asfaltky, ktorá vedie dolinou Kanného potoka. Na cestu do Kanného sa dá dostať zo starej cesty Fričovce – Široké popod diaľnicu. Okolo oplotenia diaľnice treba prejsť na malú lúku pri diaľničnom privádzači (dôležitý orientačný bod) a zo severného cípu tejto lúky sa treba vybrať rovno hore severným smerom. Pre majiteľov GPS uvádzame presné údaje o vchode: nadmorská výška 574m, zemepisné súradnice 49° 00,833´ a 20° 56,402´. Podľa výpovedí starších svedkov okolie jaskyne bolo niekedy pastviskom pre kravy, o čom svedčia vyschnuté borievky (jalovce). Dnes je to už les. Pseudokrasové javy sú v celom svahu. Nachádzajú sa tu osamelé balvany so stenami s rozmermi až 3 metre, pričom najkrajšia je skala priamo pod Jaskyňou mŕtveho vojaka (asi 30m), ktorá sa z profilu podobá na ležiaceho leva alebo psa. Mohla by sa volať Sfinga. Je to akýsi strážca údolia. Iným balvanom je pomerne veľký Útes so zaujímavým vlnkovitým modelovaním povrchu. Svah je v ustavičnom pohybe, počas výstavby diaľnice sa porušila jeho stabilita a zosunul sa na rozostavanú stavbu v dĺžke desiatok metrov, preto sú teraz na hrane lúky navŕtané kotvy. V roku 2002 tam vznikli trhliny zhruba na vrstevniciach, široké až pol metra a dlhé desiatky metrov. V okolí Sfingy je viacero pseudokrasových trhlín, plaziviek, skalných previsov, kde žijú líšky a jazvece. Možno by niektoré po menšej úprave splnili parametre pre jaskyňu. Je možné, že svahové zosuvy ich postupne zväčšujú, ale to už necháme pre iné generácie.

Doterajšie informácie o jaskyni
Okrem krátkych zmeniek v miestnej tlači (4) sa o jaskyni vyjadril iba Ing. Neupauer v práci Chotárne a zemepisné názvy kat. území obce Široké (3). „Sopková – je prírodnými živlami vymodelovaný vrch z usadením Šarišskej vrchoviny na jej tvrdšom podloží s rozlohou vrcholovej plošiny 25 ha. Má jaskynný priestor prístupný cez skalnú puklinu. Zjavenie sa vojaka do pol tela v tomto priestore je dnes známe ako putovanie v čase. Pod Sopkovou je údajne ďalšie miesto po Branisku, kde bolo bojové stretnutie medzi honvédmi a cisárskymi, utáborenými so slovenskými dobrovoľníkmi vo Fričovciach – február 1849.“ Tento text je možné spolu s ostatnými údajmi overiť aj na internete, kde je táto mapa zverejnená.

Názov jaskyne
Názov opisovanej jaskyne bol konzultovaný so znalcami reálií Široké a Fričoviec, obyvateľmi obcí. Keďže jaskyňa dovtedy nemala pomenovanie, dostala hlavný názov Jaskyňa mŕtveho vojaka. Pre lepšiu orientáciu má však pomocný názov podľa vrchu, kde sa jaskyňa nachádza, teda Jaskyňa v Sopkovej.

Historicko-etnografické informácie
Pri absencii dôveryhodných informácií o presnom priebehu bojov vo februári 1849 je tradovaná legenda, že sa pod vrchom Sopková udiala menšia vojenská bitka medzi honvédmi a cisárskymi vojskami, na strane ktorých vtedy bojovali aj slovenskí dobrovoľníci. Táto informácia bude asi pravdivá, avšak úkryt raneného vojaka z niektorej z bojujúcich strán, to je už iba legenda. Čo však istotne zaujme širokú verejnosť, je správa o zjavovaní sa tohto vojaka „do pol tela.“ Túto legendu však najlepší znalec okolia Širokého, už nebohý Ondrej Katriňák neuznával. Oveľa pravdepodobnejšia je tá, že počas protihabsburských povstaní slúžila jaskyňa ako úkryt. Je teplá, suchá, voda neďaleko... Počas rekatolizácie sa k čelnej stene s jaskynným otvorom mohli chodiť evanjelici modliť. V súčasnosti, keď je celá oblasť silne katolícka, chodí sem niekto páliť sviečky, hlavne počas sviatku Všetkých svätých. V bežnom rozhovore sa však k tomu nikto neprizná. Legendu o mŕtvom vojakovi však využili rodičia detí, keď sa im snažili zabrániť vstupovať do nebezpečnej jaskyne, kde hrozí aj úraz, resp. smrť následkom pádu. Preto svojim deťom túto legendu pripomínajú, ba našiel sa aj ochotný dobrovoľník, ktorý sa obliekol do bielej plachty a deti strašil. Miestna učiteľka Mgr. Helena Hajdučinová spomína, ako jej v mladom veku rodičia ukazovali vrch Sopkovej, odkiaľ mal stúpať dym. Vraj vtedy v jaskyni prebýva strašidlo. Množstvo odpadkov, sviečok, lano a drôty svedčí o tom, že dnešná staršia mládež sa nebojí a do jaskyne občas niekto zájde. Jaskyňa je popísaná nápismi kriedou, uhľom, ba sú v nej aj vysekané iniciály a pod. Aj starosta Širokého Ing. Stanislav Bartoš rád spomína, že v mladom veku spolu s rovesníkmi skúšali roztiahnuť skalnú puklinu vstupného otvoru pomocou hevera...

Opis jaskyne
Vstupný otvor je založený na pukline, širokej v spodnej časti asi 30 cm, v horných častiach sa šírka zväčšuje. Chodby jaskyne vedú v smere SV – JZ. Od vrchu smerom doprava vedie úzka, asi 30 cm chodba, na konci klesá strmo nadol a končí sa úzkou puklinou, z ktorej vidno do ďalšieho priestoru pod touto chodbou. Od vchodu smerom doľava pokračuje úzka chodba, ktorá sa smerom doľava otvára do väčšej sienky, klesajúcej a zužujúcej sa ďalej do úzkej plazivky. Tá sa následne otvára do ešte väčšej sienky s rozmermi: šírka 2 m a výška 1,5 m. Okrem toho vedú po stranách užšie priestory, takže celková dutina nad spodným podlažím je až 5 m široká a 4 m dlhá. Pri meracom bode 10 smerom doľava pokračuje chodba a otvára sa 2,5 m hlboká studňa. Zhruba v strede prednej strany dutiny sa otvára hlavná kolmá puklina. Po jej zlezení jaskyňa pokračuje 3 smermi. Doľava na konci rovnej, dlhej chodby s kolmými stenami sa pri m. b. 13 doľava vykliňuje puklina a smerom nadol vidieť ďalší priestor. V postupe ďalej bránil veľký balvan a zúžený priestor. Po „rozpracovaní“ tejto časti je možné pokračovanie možno do ďalšej úrovne jaskyne. Na opačnej strane hlavnej pukliny (smerom doprava od studne) sa chodba končí kamenným stupňom, po ktorom sa dá pohodlne vyliezť do vyššej úrovne a napojiť sa do sienky pri m. b. 10. Tretia chodba má rovnako takmer kolmé, hladké steny a po niekoľkých metroch od studne sa končí a vykliňuje. Celková zameraná dĺžka polygónového ťahu je 42,74 m. Po prekonaní koncových bodov by celková dĺžka mohla prekročiť 50 m.

Záver
Jaskyňa mŕtveho vojaka predstavuje hodnotný, historicky a esteticky zaujímavý pseudokrasový objekt, ktorý si zaslúži ochranu. Vzhľadom na miestne pomery je to nečakane veľká jaskyňa, najväčšia v Šarišskej vrchovine. Je veľmi zaujímavá aj z geologického hľadiska, preto ju treba chrániť napríklad aj vyhlásením za chránený prírodný výtvor. Za spracovanie informácii o tomto prírodnom výtvore ďakujeme Jánovi Ducárovi a Františke Majerníčkovej.