Andrej Zábredský

spisovateľ

Narodil sa 30.11.1906 v Širokom v roľníckej rodine a vyrastal ako sirota. Najprv sa vyučil za obuvníka a pracoval u rôznych majstrov v Spišskom Podhradí. Popri aj iných zamestnaniach vyštudoval vyššiu hospodársku školu v Košiciach a po nej pracoval na viacerých miestach ako notársky elév, neskôr vedúci notár. V rokoch 1946-1951 viedol Oblastnú úradovňu osídľovacieho úradu v Nových Zámkoch, r. 1952 – 1954 pracoval ako agronóm v n.p. Geoplán v Košiciach. V r. 1954 bol vymenovaný za riaditeľa Ekonomicko-rozvojového strediska Agroprojektu v Bratislave. V r. 1956 ochorel a bol preradený do invalidity. Žil v Nitre. O literárnu prácu sa začal zaujímať na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach pod vplyvom spolužiakov Františka Hečku a Alexandra Pockodyho. Prózy, črty a články publikoval od r. 1929, no najmä po oslobodení v rôznych časopisoch. V roku 1947 napísal román Víťazný návrat, v roku 1948 román Cesta domov. Úspešné boli aj jeho rozhlasové hry: Nevyvreté víno (1950), Haburská vzbura (1965). V nových Zámkoch a Nitre sa intenzívne venoval ochotníckemu divadlu. V roku 1995 tesne pred smrťou dostal ako prvý v histórii mesta najvyššie ocenenie - Cenu mesta Nitry. Zomrel 29.11.1995 v Nitre, kde je pochovaný.

Zapomnela si

Zapomnelas na mňa, rodná dedinôčko
a predsa v lone tvojom, mám isté miestečko.
V domci síce starom, červ času sa doň vryl,
kým ja za horami len o ňom snil.
V jeho teplom náručí, detstvo sa mi vráti
a v meste diaľnom iba život sa mi kráti!
Nepriazeň osudu do sveta ma vyhnala,
bo mamka drahá na večnosť sa pobrala.
Za dobu ver krátku, v života poludnie
i otec sa pobral za matkou na záhumnie.
Dnes, sťa pútnik ustatý, v dedinku keď vkročím
na prahu jej dva hroby slzami zmočím.
Nezapomeň na mňa, rodná dedinôčka,
Dožič pútnikovi teplého miestočka!

Košice, 1930 – zo zbierky Valal pod Braniskom

Fotogaléria